UMANA NO EDUKASAUN: PERSPETIVA AKADÉMIA NO FILOZOFIA KONA-BA UMANA (EMA) NO IMPLIKASAUN BA NIA EDUKASAUN



A.   Perspetiva akadémia kona-ba ema (umana) no implikasaun ba nia edukasaun
1.    Antropolójia biolojika/fizika
a.    Limitasaun
Antropolójia mak siénsia ida ne’ebé studu kona-ba orijinidade, dezenvolvimentu, karakterístika jéneru (spesies) ema ka estudu kona-ba ema nia rasa. Antropolójia akadémia nia laran iha: antropolójia biolójia, sosiál, kultura, arkeolójia, linguistika. Antropolójia biolójia hanaran antropolójia fízika, signifika katak estudu kona-ba fosil no ema nia moris nu’udar organizmu biolójia. (Beals, 1977, p. 1)

b.    Karakterístika
Ema mak Homo sapiens:
1)    Pontu kulminante evolusaun organiku hosi balada moris.
2)    Ninia pozisaun iha klasifikasaun balada moris:
a)    Mundu: balada.
b)    Phylum: chordate.
c)    Klase: mamalia.
d)    Ordo: primate.
e)    Família: homonidae.
f)     Genus: homo.
g)    Spesies: sapiens.
3)    Karakterístika típiku
a)    La’o loos (bipedal locomotion).
b)    Iha kakutak ne’ebé boot no kompleksu
c)    Balada ne’ebé halo jeneralizasaun, bele moris iha variedade no diversidade ambiente.
d)    Periódu pregnasaun ne’ebé naruk no nia oan (labarik) moris laiha kbi’it.

c.    Implikasaun iha prátika pedagójia (edukasaun)
Konseitu sira hosi antropolójia biolójia sai fundu edukasaun (fundu antropolójia edukasaun).
1)    Obrigasaun no posibilidade edukasaun
2)    Variasaun prátiku edukasaun, tantu iha istória ema nian no iha forma prátika edukasaun iha no tuir tempu.

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
Moris no antropolójia edukasaun dezenvolve ba oin. 

2.    Antropolójia kultura
a.    Limitasaun
Antropolójia sosiál kultura uza tékniku riset istorika, observasaun, intervista iha estudu ba ema ne’ebé moris agora (Beals, 1977).

b.    Karakterístika
1)    Ema nu’udar organizme sosiokulturál.
Kultura mak lisan no kostume moris (hanoin no halo) ne’ebé hetan hosi prosesu aprendizajen, ne’ebé fó karakterístika ba kada disizaun grupu.
2)    Kompenentu dahuluk kultura.
a)    Grupu ka sosiedade ida
b)    Ambiente iha grupu ka sosiedade ida
c)    Kultura materiál ida
d)    Tradisaun kultura ida
e)    Atividade no hahalok ema nian
3)    Karakterístika jerál kultura nian
a)    Estuda atetudi kulturál.
b)    Atetudi kulturál organiza iha sistema atetude behaviorism.
c)    Sistema kultura sira ema mak hanorin no kontinua hosi jerasaun ba jerasaun seluk.
d)    Kultura iha aspeitu materiál no non materiál.
e)    Kultura da’et omojeniamente hosi membru sosiedade.
f)     Atetude kulturál sai estilu ka lala’ok moris.
g)    Kultura nafatin iha mudansa (kultura dinámika)

c.    Implikasaun iha prátika pedagójia
Konseitu antropolójia sosio kultura sai fundu edukasaun (fundu antropolójia edukasaun).
1)    Obrigasaun no posibilidade edukasaun
2)    Variasaun atividade edukasaun bazeia ba sistema kultura, unidade kultura rejionál no grupu subkultura.
3)    Edukasaun mak inkulturasaun (prosesu mudansa kultura hosi jerasaun ba jerasaun).

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Antropolójia edukasaun nia dezenvolvimentu no moris ne’ebé ho matadalan hosi Franz Boa no Margareth Mead.
2)    Nesesidade antropolójia filozófia mak labarik nia karakterístika naturál (persepsaun kona-ba lisan ka karakterístika báziku labarik nian).

3.    Psikolójia
a.    Limitasaun
“Psikolójia mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba atividade sira ka atetude individu iha ninia ambiente moris integralmente, hahú hosi sei iha knotak to’o tinan 5, Hahú hosi tempu labarik to’o adultu, no to’o mós ba iha tempu katuas ka ferik” (Woodward & Maquis, 1955, p.3).


b.    Karaktéristika
Individu ne’ebé estuda (Callahan & Clark, 1983, pp. 191-194):
1)    Úniku (iha diversidade individuál).
2)    Iha igualdade ne’ebé barak liu duké ninia diferensiasaun.
3)    Iha auto-variasaun.
4)    Organizmu totál.
5)    Iha prontudaun ne’ebé atu halo asaun.
6)    Iha kna’ar dezenvolvimentu.
7)    Iha nesesidade ne’ebé variasaun.
8)    Iha tendénsia jerál atu halo asaun.
9)    Iha objetivu espesífiku.
10) Nu’udar motivatór ba nia-an.

c.    Implikasaun iha prátika pedagójia
1)    Konseitu psikolójia kona-ba individu sai baze asaun prosesu atividade aprendizajen (fundu edukasaun psikolójia).
2)    Edukasaun: individualizasaun (prosesu dezenvolvimentu individu).

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Edukasaun psikolójia nia dezenvolvimentu no moris ne’ebé ho matadalan hosi Thorndike.
2)    Sasulik enjiornamentu edukasaun nia moris no dezenvolve mak hanaran dezenvolvementalizmu ka “Psychological Tendency in Education”, ne’ebé ho matadalan Pestalozzi, Herbart no Froebel.

4.    Sosiolójia
a.    Limitasaun
Sosiolójia mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba estrutura sosiál (Reading, 1977).

b.    Karaktéristika sosiedade
1)    Ema nu’udar animal sociale (balada ne’ebé moris sosiedade)
2)    Sosiedade mak:
a)    Ita-nia esperiénsia ho ema seluk iha ita-nia sorin (Berger & Berger, 1981).
b)    Atetudi grupu, relasaun entre ema ho ema, no fatór sira ne’ebé inklui no hamosu iha relasaun ema.
c)    Interasaun no interelasaun ema sira (Barlett et al, 1959)
d)    Sistema ida ne’ebé forma hosi lala’ok ka prosedur sira, liderasaun no ajuda vizeversa, halo grupu ka divizaun sira, kontrola no liberdade sira (Mac Iver, 1965).
e)    Grupu ida ho nia kultura ne’ebé organizadu atu fó satisfasaun ba nesesidade sira no interese ba ema hotu, ho sentidu klo’ot katak strutura sosiál (Reading, 1977).
3)    Komponentu sosiedade sira
a)    Morfolójia sosiál.
b)    Kontrola sosiál.
c)    Prosesu sosiál.
d)    Patolójia sosiál.
4)    Komponentu sosiedade (Broom & Selznick, 1958):
a)    Organizasaun sosiál.
b)    Kultura.
c)    Sosializasaun.
d)    Grupu primária sira.
e)    Estratifikasaun sosiál.
f)     Asosiasaun.
g)    Atetudi koletivu.
h)   Populasaun no ekolójia.


c.    Implikasaun iha prátika pedagójia
1)    Konseitu sosiolójia kona-ba ema mak baze implementasaun edukasaun (fundu sosiolójia edukasaun).
2)    Sosiedade nu’udar ekolójia edukasaun ka nu’udar ambiente fatin ne’ebé hahú lala’ok edukasaun nian.
3)    Edukasaun: sosializasaun (prosesu sai membru sosiedade ne’ebé ema hein).

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve edukasaun sosiolójia, ne’ebé ho matadalan Henry Suzzalo.
2)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve siénsia pedagójia populasaun.
3)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve sasulik sosiolojizmu edukasaun, ka sociological tendency in education, ne’ebé fó importánsia ba konseitu edukasaun iha prosesu sosializasaun duké individualizasaun.

5.    Polítika (siénsia polítika)
a.    Limitasaun
“Polítika mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba governasaun nasaun” (Broom & Selznick, 1958, p.8).

b.    Karaktéristika governasaun nasaun ninian
1)    Ema nu’udar animál politicon (Aristoteles), balada ne’ebé moris polítika.
2)    Lisaun sira ba siénsia polítika (Unesco):
a)    Teória polítika
b)    Institusaun polítika
c)    Partidu polítika, grupu polítika no opiniaun públika
d)    Relasaun internasionál


c.    Implikasaun iha prátika pedagójia
1)    Konseitu polítika sira sai fundu atu realiza jerénsia edukasaun makro nasionál (fundu polítika edukasaun)
2)    Hamosu kooperasaun internasionál iha área edukasaun.
3)    Edukasaun: sivilizasaun (prosesu sai sidadaun ne’ebé ema hotu espera)
4)    Edukasaun sidadania iha fatin no papél ne’ebé importante.
5)    Edukasaun polítika.

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve edukasaun polítika ka edukasaun nasionál ne’ebé ho matadalan Guizot (Fransa), Fischer (Inglatera), Horace Mann no Henry Benhard (EU), K. H. Dewantara (Indonézia), Antonio Carvarinho ‘Maulear’ (TL).
2)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve estudu edukasaun internasionál (Auslandpedagogik)

6.    Ekonómika (siénsia ekonómia)
a.    Limitasaun
“Ekonómia mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba esforsu ema nian atu hetan moris di’ak materiál umanu” (Winardi, 1989, p. 177).

b.    Karaktéristika ekonómia
1)    Ema: animal economicus, balada ne’ebé nafatin esforsu atu hetan moris di’ak iha materiál.
2)    Lisaun ekonómia:
a)    Konsume
b)    Produz
c)    Distribusaun
d)    Buras iha tempu tomak.
3)    Unidade ekonómia
a)    Mikro ekonómia
b)    Makro ekonómia

c.    Implikasaun iha prátika paedagójia
1)    Konseitu ekonómia sai baze ka fundu ba edukasaun (baze ekonómia edukasaun)
2)    Kondisaun ekonómia influénsia abilidade no atividade edukasaun
3)    Edukasaun: kuda modál iha rekursu umanu ka human investment, haree hosi ekonómia makro.
4)    Edukasaun: profesionalidade, haree hosi ekonómia mikro.

d.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve edukasaun ekonómia ne’ebé ho matadalan konseptuál hosi Adam Smith, Alfred Marshall, J. Alan Thomas, Gheor Dore Schultz.
2)    Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve estudu/siénsia edukasaun no dezenvolvimentu.

B.   Perspetiva filozofia kona-ba ema (umana) no implikasaun ba nia edukasaun
1.    Filozófia jerál (orijen)
a.    Limitasaun
1)    “Filozófia mak siénsia ida ne’ebé studu kona-ba lia loos natureza no nia konteúdu tomak” (Beck, 1979, p. 2).
2)    Karakterístika peskiza filozófia
a)    Krítiku, mak hanoin hodi ekspresa no rezolve problema komprehensivu no kle’an.
b)    Espekulasaun (kontemplativa), mak hanoin hodi tama liu ba realidade ka dadus sira ne’ebé iha atu hetan ninia esensia.
c)    Fenomenolójia, mak hahú hosi sintoma (fenomena) no tuir mai koko nafatin hakle’an, hamenus ka halo redusaun ba asuntu sira ne’ebé la importante, atu to’o ba iha asuntu esensia (eidos) hosi sintoma.
d)    Normativu, mak hanoin ne’ebé fokus atu buka asuntu sira ne’ebé lo-loos (tenke ser atu hetan).

b.    Objetu
1)    Objetu filozófia mak pergunta jerál ne’ebé nakloke no abstraku, pergunta ne’ebé labele atu hetan ninia resposta ba moris tomak.
2)    Objetu ne’ebé sai nu’udar asuntu pergunta filozófia mak buat hotu iha natureza no nia konteúdu.

c.    Sanak
1)    Metafízika: esensia realidade:
a)    Ontolójia: esensia realidade ezisténsia natureza no nia konteúdu
b)    Teolójia: esensia Maromak
c)    Kosmolójia: esensia natureza
d)    Umanolójia: esensia umanu
2)    Epistemolójia: esensia atu hatene no siénsia; lójika: esensia konkluiu atu hetan siénsia.
3)    Aksiolójia: esensia valór sira
a)    Étika: esensia di’ak no aat
b)    Estétika: esensia furak no la furak.

d.    Sasulik filozófia jerál
1)    Idealizmu:
a)    Metafízika: realidade: depoizde mundu hanoin/espirituál.
b)    Umanolójia: balada ne’ebé hanoin.
c)    Epistemolójia: siénsia ne’ebé loos liuhosi matan fuan nian/hanoin/intuisaun.
d)    Aksiolójia: ema hetan jerénsia hosi dever morál ne’ebé mai hosi Maromak, forsa hosi espíritu no natureza.
2)    Realizmu:
a)    Metafízika: realidade: mundu no sasan.
b)    Umanolójia: animál ne’ebé halo.
c)    Epistemolójia: siénsia ne’ebé loos hetan hosi esperiénsia.
d)    Aksiolójia: ema hetan ordenamentu hosi lei natureza.
3)    Neo-thomizmu:
a)    Metafízika: realidade: mundu rasio no Maromak
b)    Umanolójia: balada moris ne’ebé hanoin no fiar ka iha fé
c)    Epistemolójia: koñesementu hetan ka hahú hosi rasio no fiar
d)    Aksiolójia: koñesementu kona-ba di’ak presiza atu bele halo di’ak. Di’ak boot liu mak di’ak hotu ne’ebé mai hosi koñesementu no Maromak.
4)    Eksperimentalizmu ka instrumentualizmu:
a)    Metafízika: realidade = nu’udar mundu esperiénsia nian
b)    Umanolójia: balada ne’ebé iha evolusaun fíziku, psikiku no sosiál.
c)    Epistemolójia: koñesementu hetan hosi esperiénsia sensu
d)    Aksiolójia: ida ne’ebé di’ak mak ida ne’ebé iha funsaun ba sosiedade
5)    Ekzisténsializmu:
a)    metafízika: realidade = mundu ekzisténsia ema iha mundu.
b)    Umanolójia: balada ne’ebé livre atu hatudu nia-an.
c)    Epistemolójia: koñesementu hetan hosi esperiénsia.
d)    Aksiolójia: valór ne’ebé hetan determinasaun hosi liberdade atu hili hosi ema seluk ka pesoa seluk.

e.    Implikasaun iha prátika paedagójia
1)    Konseitu filozófia jerál (metafízika, epistemolójia no aksiolójia) sai fundu ka baze implementasaun edukasaun (baze edukasaun filozófia).
2)    Mosu mós eskola sira ne’ebé sai nu’udar esperimentu (Kinder-garten) hosi Froebel mak aplikasaun ideolójia edukasaun idelístika; Casa de Bambini nu’udar eskola hosi Montessori ne’ebé fó atensaun ba aplikasaun edukasaun naturalistika; Laboratory school hosi J. Dewey nu’udar aplikasaun ideolójia edukasaun pragmatika/eksperimentalistika; no seluk-seluk tan).

f.     Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Mosu filozófia edukasaun, ne’ebé ho matadalan hosi Plato.
2)    Moris no dezenvolve sasulik filozófia edukasaun, ne’e mak:
a)    Filozófia edukasaun idelizmu: edukasaun = haburas kapasidade
hanoin.
b)    Filozófia edukasaun realizmu: edukasaun = haburas kapasidade halo
no iha esperiénsia.
c)    Filozófia edukasaun eksperimentalizmu/instrumentualizmu:
rekonstruksaun esperiénsia ne’ebé nafatin la’o durante moris tomak.
d)    Filozófia edukasaun ekzistensializmu: edukasaun = realizasaun
liberdade pesoál.

2.    Filozófia antropolójia
a.    Limitasaun
Filozófia antropolójia mak sanak filozófia ne’ebé buka tuir (investiga) baze umana nu’udar totalidade, ka ema ne’ebé kompletu. Koñesementu filozófia kona-ba ema fundamentál mak reflesaun ema nian kona-ba ninia-an, no ema bele halo reflesaun ka hatudu kona-ba nia-an kuandu sai privadune’ebé koñese-an, tan ne’e filozófia antropolójia iha objetivu primeiru mak refleksaun ka hatudu nia-an nu’udar ema pesoa ida. (Buber, 1959, p. 124)

b.    Objetu
1)    Problema relasaun umana ho nia mundu.
2)    Problema relasaun umana ho nia maluk.
3)    Problema relasaun umana ho Maromak.

c.    Karakterístika ema kompletu
1)    Ida de’it maibé iha aspeitu barak ne’ebé iha nia-an (one in many).
2)    Ema kompletu: animal symbolicum.
3)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira atu hateten nia hanoin nu’udar ema ne’ebé úniku (animal rationale).
4)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira atu halo komunikasaun kona-ba nia hanoin (animal sociale).
5)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira atu uza neon no konxiénte nu’udar pesoa ne’ebé iha neon.
6)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira atu halo kombinasaun substánsia sira ne’ebé rezulta buat ruma ho kreativu.
7)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira atu bele hamosu diferensiasaun morál.
8)    Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu sira bele konxiénte nia-an nu’udar pesoa ida.

d.    Implikasaun iha prátika pedagójia
1)    konseitu ema kompletamente nu’udar baze objetivu edukasaun.
2)    Edukasaun: umanizasaun (prosesu realizasaun umanidade, ka prosesu atu to’o ema ne’ebé kompletu).
3)    Objetivu primeiru iha moris atu hetan auto-realizasaun kooperativu.

e.    Implikasaun iha dezenvolvimentu teória edukasaun
1)    Mosu nesesidade estudu filozófia antropolójia katak labarik ne’ebé foka ba esplikasaun baze labarik (labarik moris ho sala originál hosi Adaun no Eva iha paraizu; labarik moris mai nu’udar tabularasa ka la ho lisan; labarik moris mai ho di’ak; labarik moris mai laiha kbi’it maibé nakonu ho poténsia; nst).

2)    Fó korajen atu moris no dezenvolve pedagójika ka siénsia hodi eduka ne’ebé sintetiza aspeitu fatuál no normativu, ne’ebé matadalan hosi Herbart (sai ida de’it entre aspeitu filozófis ne’ebé determina objetivu edukasaun sira ho aspeitu psikolójia ne’ebé determina métodu edukasaun sira).

Comments

Popular posts from this blog

KAPÍTULU I EMA NU’UDAR DINÁMIKA

PERSPETIVA EDUKASAUN KONA-BA EMA NU’UDAR “ANIMAL EDUCANDUM”