UMANA NO EDUKASAUN: PERSPETIVA AKADÉMIA NO FILOZOFIA KONA-BA UMANA (EMA) NO IMPLIKASAUN BA NIA EDUKASAUN
A. Perspetiva akadémia kona-ba ema (umana) no implikasaun
ba nia edukasaun
1.
Antropolójia biolojika/fizika
a.
Limitasaun
Antropolójia
mak siénsia ida ne’ebé studu kona-ba orijinidade, dezenvolvimentu,
karakterístika jéneru (spesies) ema ka estudu kona-ba ema nia rasa. Antropolójia akadémia nia laran iha:
antropolójia biolójia, sosiál, kultura, arkeolójia, linguistika. Antropolójia
biolójia hanaran antropolójia fízika, signifika katak estudu kona-ba fosil no
ema nia moris nu’udar organizmu biolójia. (Beals,
1977, p. 1)
b.
Karakterístika
Ema
mak Homo sapiens:
1) Pontu
kulminante evolusaun organiku hosi balada moris.
2) Ninia pozisaun iha klasifikasaun balada
moris:
a) Mundu: balada.
b)
Phylum: chordate.
c)
Klase: mamalia.
d)
Ordo: primate.
e)
Família: homonidae.
f)
Genus: homo.
g)
Spesies: sapiens.
3) Karakterístika típiku
a) La’o loos (bipedal locomotion).
b) Iha kakutak ne’ebé boot no kompleksu
c) Balada ne’ebé
halo jeneralizasaun, bele moris iha variedade no diversidade ambiente.
d) Periódu
pregnasaun ne’ebé naruk no nia oan (labarik) moris laiha kbi’it.
c. Implikasaun iha prátika pedagójia (edukasaun)
Konseitu sira hosi antropolójia
biolójia sai fundu edukasaun (fundu antropolójia edukasaun).
1) Obrigasaun no posibilidade edukasaun
2) Variasaun
prátiku edukasaun, tantu iha istória ema nian no iha forma prátika edukasaun
iha no tuir tempu.
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
Moris no antropolójia edukasaun
dezenvolve ba oin.
2.
Antropolójia kultura
a.
Limitasaun
Antropolójia
sosiál kultura uza tékniku riset istorika, observasaun, intervista iha estudu
ba ema ne’ebé moris agora (Beals, 1977).
b.
Karakterístika
1) Ema nu’udar organizme sosiokulturál.
Kultura
mak lisan no kostume moris (hanoin no halo) ne’ebé hetan hosi prosesu
aprendizajen, ne’ebé fó karakterístika ba kada disizaun grupu.
2) Kompenentu dahuluk kultura.
a) Grupu ka sosiedade ida
b) Ambiente iha
grupu ka sosiedade ida
c) Kultura materiál ida
d) Tradisaun kultura ida
e) Atividade no hahalok ema nian
3) Karakterístika jerál kultura nian
a) Estuda atetudi kulturál.
b) Atetudi
kulturál organiza iha sistema atetude behaviorism.
c) Sistema kultura
sira ema mak hanorin no kontinua hosi jerasaun ba jerasaun seluk.
d) Kultura iha aspeitu
materiál no non materiál.
e) Kultura da’et
omojeniamente hosi membru sosiedade.
f) Atetude
kulturál sai estilu ka lala’ok moris.
g) Kultura nafatin
iha mudansa (kultura dinámika)
c.
Implikasaun iha prátika pedagójia
Konseitu antropolójia sosio kultura
sai fundu edukasaun (fundu antropolójia edukasaun).
1) Obrigasaun no posibilidade edukasaun
2) Variasaun
atividade edukasaun bazeia ba sistema kultura, unidade kultura rejionál no
grupu subkultura.
3) Edukasaun mak
inkulturasaun (prosesu mudansa kultura hosi jerasaun ba jerasaun).
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Antropolójia
edukasaun nia dezenvolvimentu no moris ne’ebé ho matadalan hosi Franz Boa no Margareth Mead.
2) Nesesidade
antropolójia filozófia mak labarik nia karakterístika naturál (persepsaun kona-ba
lisan ka karakterístika báziku labarik nian).
3.
Psikolójia
a.
Limitasaun
“Psikolójia
mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba atividade sira ka atetude individu iha
ninia ambiente moris integralmente, hahú hosi sei iha knotak to’o tinan 5, Hahú
hosi tempu labarik to’o adultu, no to’o mós ba iha tempu katuas ka ferik”
(Woodward & Maquis, 1955, p.3).
b.
Karaktéristika
Individu
ne’ebé estuda (Callahan & Clark, 1983, pp. 191-194):
1) Úniku (iha diversidade individuál).
2) Iha igualdade
ne’ebé barak liu duké ninia diferensiasaun.
3) Iha auto-variasaun.
4) Organizmu totál.
5) Iha prontudaun
ne’ebé atu halo asaun.
6) Iha kna’ar dezenvolvimentu.
7) Iha nesesidade ne’ebé variasaun.
8) Iha tendénsia
jerál atu halo asaun.
9) Iha objetivu espesífiku.
10) Nu’udar
motivatór ba nia-an.
c.
Implikasaun iha prátika pedagójia
1) Konseitu psikolójia kona-ba individu
sai baze asaun prosesu atividade aprendizajen (fundu edukasaun psikolójia).
2) Edukasaun:
individualizasaun (prosesu dezenvolvimentu individu).
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Edukasaun
psikolójia nia dezenvolvimentu no moris ne’ebé ho matadalan hosi Thorndike.
2) Sasulik
enjiornamentu edukasaun nia moris no dezenvolve mak hanaran
dezenvolvementalizmu ka “Psychological
Tendency in Education”, ne’ebé ho matadalan Pestalozzi, Herbart no Froebel.
4.
Sosiolójia
a.
Limitasaun
Sosiolójia mak siénsia ida ne’ebé estudu
kona-ba estrutura sosiál (Reading, 1977).
b. Karaktéristika sosiedade
1) Ema nu’udar animal sociale (balada ne’ebé moris
sosiedade)
2) Sosiedade mak:
a) Ita-nia esperiénsia
ho ema seluk iha ita-nia sorin (Berger & Berger, 1981).
b) Atetudi grupu,
relasaun entre ema ho ema, no fatór sira ne’ebé inklui no hamosu iha relasaun
ema.
c) Interasaun no interelasaun
ema sira (Barlett et al, 1959)
d) Sistema ida ne’ebé
forma hosi lala’ok ka prosedur sira, liderasaun no ajuda vizeversa, halo grupu
ka divizaun sira, kontrola no liberdade sira (Mac Iver, 1965).
e) Grupu ida ho nia
kultura ne’ebé organizadu atu fó satisfasaun ba nesesidade sira no interese ba
ema hotu, ho sentidu klo’ot katak strutura sosiál (Reading, 1977).
3) Komponentu sosiedade sira
a) Morfolójia sosiál.
b) Kontrola sosiál.
c) Prosesu sosiál.
d) Patolójia sosiál.
4) Komponentu sosiedade (Broom &
Selznick, 1958):
a) Organizasaun sosiál.
b) Kultura.
c) Sosializasaun.
d) Grupu primária sira.
e) Estratifikasaun sosiál.
f) Asosiasaun.
g) Atetudi koletivu.
h) Populasaun no ekolójia.
c.
Implikasaun iha prátika pedagójia
1) Konseitu sosiolójia kona-ba ema mak
baze implementasaun edukasaun (fundu sosiolójia edukasaun).
2) Sosiedade nu’udar ekolójia edukasaun ka
nu’udar ambiente fatin ne’ebé hahú lala’ok edukasaun nian.
3) Edukasaun:
sosializasaun (prosesu sai membru sosiedade ne’ebé ema hein).
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Fó motivasaun
hodi hamoris no dezenvolve edukasaun sosiolójia, ne’ebé ho matadalan Henry Suzzalo.
2) Fó motivasaun
hodi hamoris no dezenvolve siénsia pedagójia populasaun.
3) Fó motivasaun
hodi hamoris no dezenvolve sasulik sosiolojizmu edukasaun, ka sociological tendency in education,
ne’ebé fó importánsia ba konseitu edukasaun iha prosesu sosializasaun duké
individualizasaun.
5.
Polítika (siénsia polítika)
a.
Limitasaun
“Polítika
mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba governasaun nasaun” (Broom &
Selznick, 1958, p.8).
b.
Karaktéristika governasaun nasaun
ninian
1) Ema nu’udar animál politicon (Aristoteles), balada
ne’ebé moris polítika.
2) Lisaun sira ba siénsia
polítika (Unesco):
a) Teória polítika
b) Institusaun polítika
c) Partidu
polítika, grupu polítika no opiniaun públika
d) Relasaun internasionál
c.
Implikasaun iha prátika pedagójia
1) Konseitu polítika
sira sai fundu atu realiza jerénsia edukasaun makro nasionál (fundu polítika
edukasaun)
2) Hamosu
kooperasaun internasionál iha área edukasaun.
3) Edukasaun:
sivilizasaun (prosesu sai sidadaun ne’ebé ema hotu espera)
4) Edukasaun
sidadania iha fatin no papél ne’ebé importante.
5) Edukasaun polítika.
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Fó motivasaun hodi hamoris no
dezenvolve edukasaun polítika ka edukasaun nasionál ne’ebé ho matadalan Guizot (Fransa), Fischer (Inglatera), Horace
Mann no Henry Benhard (EU), K. H.
Dewantara (Indonézia), Antonio
Carvarinho ‘Maulear’ (TL).
2) Fó motivasaun
hodi hamoris no dezenvolve estudu edukasaun internasionál (Auslandpedagogik)
6.
Ekonómika (siénsia ekonómia)
a.
Limitasaun
“Ekonómia
mak siénsia ida ne’ebé estudu kona-ba esforsu ema nian atu hetan moris di’ak
materiál umanu” (Winardi, 1989, p. 177).
b.
Karaktéristika ekonómia
1) Ema: animal economicus, balada ne’ebé nafatin
esforsu atu hetan moris di’ak iha materiál.
2) Lisaun ekonómia:
a) Konsume
b) Produz
c) Distribusaun
d) Buras iha tempu tomak.
3) Unidade ekonómia
a) Mikro ekonómia
b) Makro ekonómia
c.
Implikasaun iha prátika paedagójia
1) Konseitu ekonómia sai baze ka fundu ba
edukasaun (baze ekonómia edukasaun)
2) Kondisaun
ekonómia influénsia abilidade no atividade edukasaun
3) Edukasaun: kuda
modál iha rekursu umanu ka human
investment, haree hosi ekonómia makro.
4) Edukasaun: profesionalidade, haree hosi
ekonómia mikro.
d.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Fó motivasaun hodi hamoris no dezenvolve
edukasaun ekonómia ne’ebé ho matadalan konseptuál hosi Adam Smith, Alfred Marshall,
J. Alan Thomas, Gheor Dore Schultz.
2) Fó motivasaun
hodi hamoris no dezenvolve estudu/siénsia edukasaun no dezenvolvimentu.
B. Perspetiva filozofia kona-ba ema (umana) no
implikasaun ba nia edukasaun
1.
Filozófia jerál (orijen)
a.
Limitasaun
1) “Filozófia mak siénsia
ida ne’ebé studu kona-ba lia loos natureza no nia konteúdu tomak” (Beck, 1979,
p. 2).
2) Karakterístika peskiza filozófia
a) Krítiku, mak
hanoin hodi ekspresa no rezolve problema komprehensivu no kle’an.
b) Espekulasaun
(kontemplativa), mak hanoin hodi tama liu ba realidade ka dadus sira ne’ebé iha
atu hetan ninia esensia.
c) Fenomenolójia,
mak hahú hosi sintoma (fenomena) no tuir mai koko nafatin hakle’an, hamenus ka
halo redusaun ba asuntu sira ne’ebé la importante, atu to’o ba iha asuntu
esensia (eidos) hosi sintoma.
d) Normativu, mak
hanoin ne’ebé fokus atu buka asuntu sira ne’ebé lo-loos (tenke ser atu hetan).
b.
Objetu
1) Objetu
filozófia mak pergunta jerál ne’ebé nakloke no abstraku, pergunta ne’ebé labele
atu hetan ninia resposta ba moris tomak.
2) Objetu ne’ebé
sai nu’udar asuntu pergunta filozófia mak buat hotu iha natureza no nia
konteúdu.
c.
Sanak
1) Metafízika: esensia realidade:
a) Ontolójia:
esensia realidade ezisténsia natureza no nia konteúdu
b) Teolójia: esensia Maromak
c) Kosmolójia: esensia natureza
d) Umanolójia: esensia umanu
2) Epistemolójia:
esensia atu hatene no siénsia; lójika: esensia konkluiu atu hetan siénsia.
3) Aksiolójia: esensia valór sira
a) Étika: esensia di’ak no aat
b) Estétika: esensia
furak no la furak.
d.
Sasulik filozófia jerál
1) Idealizmu:
a) Metafízika:
realidade: depoizde mundu hanoin/espirituál.
b) Umanolójia: balada ne’ebé hanoin.
c) Epistemolójia: siénsia ne’ebé loos liuhosi
matan fuan nian/hanoin/intuisaun.
d) Aksiolójia: ema
hetan jerénsia hosi dever morál ne’ebé mai hosi Maromak, forsa hosi espíritu no
natureza.
2) Realizmu:
a) Metafízika:
realidade: mundu no sasan.
b) Umanolójia: animál ne’ebé halo.
c) Epistemolójia: siénsia
ne’ebé loos hetan hosi esperiénsia.
d) Aksiolójia: ema
hetan ordenamentu hosi lei natureza.
3) Neo-thomizmu:
a) Metafízika:
realidade: mundu rasio no Maromak
b) Umanolójia:
balada moris ne’ebé hanoin no fiar ka iha fé
c) Epistemolójia:
koñesementu hetan ka hahú hosi rasio no fiar
d) Aksiolójia:
koñesementu kona-ba di’ak presiza atu bele halo di’ak. Di’ak boot liu mak di’ak
hotu ne’ebé mai hosi koñesementu no Maromak.
4) Eksperimentalizmu ka instrumentualizmu:
a) Metafízika:
realidade = nu’udar mundu esperiénsia nian
b) Umanolójia:
balada ne’ebé iha evolusaun fíziku, psikiku no sosiál.
c) Epistemolójia:
koñesementu hetan hosi esperiénsia sensu
d) Aksiolójia: ida
ne’ebé di’ak mak ida ne’ebé iha funsaun ba sosiedade
5) Ekzisténsializmu:
a) metafízika:
realidade = mundu ekzisténsia ema iha mundu.
b) Umanolójia:
balada ne’ebé livre atu hatudu nia-an.
c) Epistemolójia:
koñesementu hetan hosi esperiénsia.
d) Aksiolójia:
valór ne’ebé hetan determinasaun hosi liberdade atu hili hosi ema seluk ka
pesoa seluk.
e.
Implikasaun iha prátika paedagójia
1) Konseitu filozófia jerál (metafízika,
epistemolójia no aksiolójia) sai fundu ka baze implementasaun edukasaun (baze
edukasaun filozófia).
2) Mosu mós eskola sira ne’ebé sai nu’udar
esperimentu (Kinder-garten) hosi Froebel mak aplikasaun ideolójia
edukasaun idelístika; Casa de Bambini nu’udar
eskola hosi Montessori ne’ebé fó
atensaun ba aplikasaun edukasaun naturalistika; Laboratory school hosi J.
Dewey nu’udar aplikasaun ideolójia edukasaun
pragmatika/eksperimentalistika; no seluk-seluk tan).
f.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Mosu filozófia
edukasaun, ne’ebé ho matadalan hosi Plato.
2) Moris no
dezenvolve sasulik filozófia edukasaun, ne’e mak:
a) Filozófia
edukasaun idelizmu: edukasaun = haburas kapasidade
hanoin.
b) Filozófia
edukasaun realizmu: edukasaun = haburas kapasidade halo
no iha esperiénsia.
c) Filozófia
edukasaun eksperimentalizmu/instrumentualizmu:
rekonstruksaun esperiénsia ne’ebé
nafatin la’o durante moris tomak.
d) Filozófia
edukasaun ekzistensializmu: edukasaun = realizasaun
liberdade pesoál.
2.
Filozófia antropolójia
a.
Limitasaun
Filozófia
antropolójia mak sanak filozófia ne’ebé buka tuir (investiga) baze umana
nu’udar totalidade, ka ema ne’ebé kompletu. Koñesementu filozófia kona-ba ema fundamentál
mak reflesaun ema nian kona-ba ninia-an, no ema bele halo reflesaun ka hatudu kona-ba
nia-an kuandu sai privadune’ebé koñese-an, tan ne’e filozófia antropolójia iha
objetivu primeiru mak refleksaun ka hatudu nia-an nu’udar ema pesoa ida. (Buber, 1959, p. 124)
b.
Objetu
1) Problema
relasaun umana ho nia mundu.
2) Problema
relasaun umana ho nia maluk.
3) Problema relasaun
umana ho Maromak.
c.
Karakterístika ema kompletu
1) Ida de’it maibé iha aspeitu barak
ne’ebé iha nia-an (one in many).
2) Ema kompletu: animal symbolicum.
3) Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu
sira atu hateten nia hanoin nu’udar ema ne’ebé úniku (animal rationale).
4) Balada ne’ebé iha kapasidade uza símblu
sira atu halo komunikasaun kona-ba nia hanoin (animal sociale).
5) Balada ne’ebé
iha kapasidade uza símblu sira atu uza neon no konxiénte nu’udar pesoa ne’ebé
iha neon.
6) Balada ne’ebé
iha kapasidade uza símblu sira atu halo kombinasaun substánsia sira ne’ebé
rezulta buat ruma ho kreativu.
7) Balada ne’ebé
iha kapasidade uza símblu sira atu bele hamosu diferensiasaun morál.
8) Balada ne’ebé
iha kapasidade uza símblu sira bele konxiénte nia-an nu’udar pesoa ida.
d.
Implikasaun iha prátika pedagójia
1) konseitu ema
kompletamente nu’udar baze objetivu edukasaun.
2) Edukasaun: umanizasaun
(prosesu realizasaun umanidade, ka prosesu atu to’o ema ne’ebé kompletu).
3) Objetivu
primeiru iha moris atu hetan auto-realizasaun kooperativu.
e.
Implikasaun iha dezenvolvimentu teória
edukasaun
1) Mosu nesesidade estudu filozófia
antropolójia katak labarik ne’ebé foka ba esplikasaun baze labarik (labarik
moris ho sala originál hosi Adaun no Eva iha paraizu; labarik moris mai nu’udar
tabularasa ka la ho lisan; labarik
moris mai ho di’ak; labarik moris mai laiha kbi’it maibé nakonu ho poténsia;
nst).
2) Fó korajen atu moris no dezenvolve
pedagójika ka siénsia hodi eduka ne’ebé sintetiza aspeitu fatuál no normativu,
ne’ebé matadalan hosi Herbart (sai
ida de’it entre aspeitu filozófis ne’ebé determina objetivu edukasaun sira ho aspeitu
psikolójia ne’ebé determina métodu edukasaun sira).
Comments
Post a Comment